Projekt Tuláčik

Tuláčik deťom!

Tento jedinečný projekt, ktorý sme spustili v roku 2014. Cieľom projektu je vzdelávať deti o ochrane prírody a učiť zodpovednosti k zvieratám.

Ako vznikol Tuláčik? 

Veronika o tom píše: "Prijatie Choky/Čoki znamenalo začiatok ďalšej spolupráce: asi týždeň po prvom stretnutí, keď som hovorila o svojej práci s deťmi v knižnici a spomenula aj občasných psích hostí podujatí, Andrejke už vtedy napadla Autorkami sú dve odhodlané - naša dobrovoľníčka Andrea Sedlačková a adoptína majiteľka Veronika Nouzová jednej z našich zverenkýň - fenočky Choky. Po rozhovoroch sme vedeli a chceli začať pracovať s deťmi. My preto, lebo sme už dávno o takom projekte uvažovali a Veronika preto, lebo s adopciou Choky sa jej otvorila nová téma, ktorú chcela rozšíriť do svojej práce v Mestskej knižnici v oddelení detského čitateľa.

Veronika o tom píše: "Prijatie Choky/Čoki znamenalo začiatok ďalšej spolupráce: asi týždeň po prvom stretnutí, keď som hovorila o svojej práci s deťmi v knižnici a spomenula aj občasných psích hostí podujatí, Andrejke už vtedy napadla jedinečná myšlienka: čo tak pomôcť všetkým tuláckym dušiam celkom novým spôsobom? Projekt Tuláčik tak zapustil prvé korene priamo na psej lúke; ako všetky dobré nápady, aj tento potreboval najprv dozrieť, postupne a plynulo, až na jar prerástol aj našu predstavivosť a typicky jarne prvýkrát "vypukol" aj v Malokarpatskej knižnici v Pezinku: 18. marca 2014 sme sa stretli s druhákmi zo ZŠ Na bielenisku, s Andrejkou a jej psími sprievodcami, ktorých pravidelne hrajú hviezdy a veľké vodkyne z Andrejkinej domácej "svorky": Lisa, adoptovaná Bonny a v súčasnosti dočasná nájomníčka Ela. Svojou živosťou, prítulnosťou, entuziazmom a taktiež vlastnou psou cestou odpovedajú na iné, vnútorné otázky a prirodzené potreby detí - prijímajú ich lásku a odovzdávajú späť, učia ich opatrnosti a miernosti... Toto prvé stretnutie nás neuveriteľne povzbudilo, pretože sme na vlastné oči videli, ako spontánne sa navzájom prijali deti i zvieratá a každým ďalším stretnutím sa presviedčame, akú nesmiernu lásku pociťujú a prejavujú si obe strany; nezáleží na tom, či sú naši mladí návštevníci majiteľmi zvierat, alebo len nimi túžia byť, mnohí prežívajú v ich prítomnosti veľkú radosť a už párkrát sme boli svedkami väčšej informovanosti práve u žiakov bez možnosti vlastnenia domáceho zvieratka, keďže prekutávajú všetky dostupné knihy a internet, čo tiež napokon považujeme za veľký prínos, pretože aj to im môže pomôcť stať sa v budúcnosti potenciálnymi zodpovednými majiteľmi."

Prečo Tuláčik?

Názov sme adoptovali od rovnomenného hrdinu detskej knihy Tuláčik a Klára slovenského autora Erika Jakuba Grocha -zatúlaného ryšavého psíka, ktorý si nakoniec nájde nový domov u dievčatka Kláry. Útla, ale krásne napísaná i ilustrovaná knižka má aj určitý filozofický charakter a nad každou z krátkych kapitol by sa mohli dlho-dlho zamýšľať nielen deti, ale aj dospelí. V rámci našich besied sa však zameriavame najmä na časť nadobudnutia nového útočiska pre Tuláčika, ktorého príbeh je taký totožný so psími i mačacími zatúlanými dušami. Ak by mohli rozprávať, možno by nám o predstave domova viacerí povedali, čo uznáva aj hrdina knihy: "Všade môžeš chodiť. Nikde nie si sama. V každom rohu je príjemne... Šťastné miesto..."

Na besedách sa teda prostredníctvom diskusie o knižke dostávame prirodzenou cestou až k pomoci zvieratám: preberáme, čo robiť v prípade, keď ako náhodní okoloidúci stretneme psíka či mačku bez majiteľa (a aké je číslo na mestskú políciu); čo vlastne taká karanténna stanica je a ako sa odlišuje od útulku, ktorý v mnohých mestách neexistuje; spomíname ďalšie formy pomoci - finančne, darmi, dobrovoľníckou činnosťou, zdieľaním a iným informovaním a nakoniec i poskytnutím dočasnej opatery alebo najideálnejšie adopciou, ak čosi medzi človekom a psíkom či mačkou "cvakne" ako správne pospájaná skladačka. Samozrejme, nezabúdame na zodpovedné. Rozhodnutie, tj. také, ktoré presvedčí sprostredkovateľov o tom, že záujemca a jeho rodina sú tým najvhodnejším útočiskom. Besedy vedieme intuitívne aj improvizovane, nechávame sa riadiť atmosférou a samotnými deťmi; tie dokazujú svoj záujem zvedavými otázkami a neboja sa pritom doplniť vlastné postrehy a skúsenosti, občas pritom vyrazia dych aj nám ako osvedčeným "profesionál

Záverečným kľúčom programu je vždy slávnostné odovzdanie odznaku s logom projektu Tuláčik a nápisom Som ochranca zvierat, ktorý žiaci aj prístojaci nadšene oceňujú:)

Kam dokážeme prísť?

Za roky fungovania sme sa stretli s desiatkami detí prevažne pezinských základných škôl. Nateraz z kapacitných dôvodov vieme prísť všade v okolí Bratislavy a Pezinku. Deti javia o besedy veľký záujem, zápasíme však z kapacitnými možnosťami a chýbajúcimi finaciami.

Prečo chceme pokračovať?

Dobrý vzťah človeka so zvieratami, ako aj o živom záujme detí o živočíšnu ríšu všeobecne. Výrok Alberta Schweitzera, "Ochrana zvierat je výchova k ľudskosti," ako ústredná myšlienka "Tuláčika" má podľa nás veľkú šancu nájsť svoj priestor i využitie v ďalších lokalitách a veríme, že prostredníctvom nášho projektu sa deti rozhodnú aktívne ovplyvniť budúcnosť svojich miest a životov vlastných i opustených zvierat - možností je mnoho.